Kaňonovité údolie západne od Smoleníc s obnaženými skalnatými
útvarmi a krasovými javmi. Objavíte v ňom rôzne geomorfologické útvary ako vodopád,
obrie hrnce, rôzne skalné
dutiny a iné. Pestré podložie horniny krištalinika, kremence, spraše a vápence vytvárajú priaznivé podmienky
na rozvoj pomerne bohatej teplomilnej flóry a fauny.
Dolina Hlboče bola vyhlásená za prírodnú rezerváciu v roku 1981 na výmere
123 ha. Od roku 1995 je národnou prírodnou rezerváciou s najvyšším stupňom ochrany. Je najväčšou a najkrajšou
dolinou Smolenického krasu so skalnými bralami a občasným vodopádom. Prevládajú tu dubovo-hrabové lesy (zv. Carpinion
betuli), tvorené napr. dubom zimným, hrabom obyčajným, bukom lesným a lipami (malolistou i veľkolistou). V lesných
porastoch rastú napríklad: zemolez obyčajný, kalina siriputková, ostrica chlpatá, zubačka cibuľkonosná, mednička
jednokvetná, kopytník európsky, snežienka obyčajná a cesnak medvedí. Na južne orientovaných svahoch sú zachované
teplomilné a suchomilné lesné spoločenstvá s dubom plstnatým, drieňom obyčajným, čerešňou mahalebkovou, mukyňou
obyčajnou a inými druhmi.
Typickými bylinami sú tu zvonček broskyňolistý, medunica medovkolistá a fialka srstnatá.
Najvzácnejšie druhy rastú na skalných trávnych okrajoch doliny: jesenec biely, prerastlík kosákovitý, lipkavec sivý,
ostrica Miche-liho, kosatec dvojfarebný, devätorovka rozprestretá, hrdobarka obyčajná a lipnica bádenská.
Dubovo hrabové lesy patria medzi biotopy s najvyšším počtom druhov živočíchov na Slovensku. Na lokalite sa vyskytujú
početné teplomilné druhy hmyzu, vrátane vzácnych druhov chrobákov, motýľov, blanokrídlovcov a dvojkrídlovcov. Typickými
druhmi stavovcov tunajších lesov a skalnatých svahov sú: skokan hnedý, užovka stromová, jašterica múrová, piskor obyčajný,
hrdziak lesný.
|
obrie hrnce, rôzne skalné
dutiny a iné. Pestré podložie horniny krištalinika, kremence, spraše a vápence vytvárajú priaznivé podmienky
na rozvoj pomerne bohatej teplomilnej flóry a fauny.
Dolina Hlboče bola vyhlásená za prírodnú rezerváciu v roku 1981 na výmere
123 ha. Od roku 1995 je národnou prírodnou rezerváciou s najvyšším stupňom ochrany. Je najväčšou a najkrajšou
dolinou Smolenického krasu so skalnými bralami a občasným vodopádom. Prevládajú tu dubovo-hrabové lesy (zv. Carpinion
betuli), tvorené napr. dubom zimným, hrabom obyčajným, bukom lesným a lipami (malolistou i veľkolistou). V lesných
porastoch rastú napríklad: zemolez obyčajný, kalina siriputková, ostrica chlpatá, zubačka cibuľkonosná, mednička
jednokvetná, kopytník európsky, snežienka obyčajná a cesnak medvedí. Na južne orientovaných svahoch sú zachované
teplomilné a suchomilné lesné spoločenstvá s dubom plstnatým, drieňom obyčajným, čerešňou mahalebkovou, mukyňou
obyčajnou a inými druhmi.
Typickými bylinami sú tu zvonček broskyňolistý, medunica medovkolistá a fialka srstnatá.
Najvzácnejšie druhy rastú na skalných trávnych okrajoch doliny: jesenec biely, prerastlík kosákovitý, lipkavec sivý,
ostrica Miche-liho, kosatec dvojfarebný, devätorovka rozprestretá, hrdobarka obyčajná a lipnica bádenská.
Dubovo hrabové lesy patria medzi biotopy s najvyšším počtom druhov živočíchov na Slovensku. Na lokalite sa vyskytujú
početné teplomilné druhy hmyzu, vrátane vzácnych druhov chrobákov, motýľov, blanokrídlovcov a dvojkrídlovcov. Typickými
druhmi stavovcov tunajších lesov a skalnatých svahov sú: skokan hnedý, užovka stromová, jašterica múrová, piskor obyčajný,
hrdziak lesný.