Preskočiť na hlavné menu Preskočiť na obsah
Preskočiť navrch stránky Preskočiť na koniec obsahu

Mons. Jozef Medový

* 1.3.1926 Smolenice
† 11.10.1999 Santa Marinella / Taliansko

Monsignora Jozefa Medového právom považujeme za rodeného Smoleničana. Narodil sa totiž v dome na dnešnej Ulici SNP, pravdepodobne v zadnej izbe tohto malého roľníckeho domčeka, ktorú obývali rodičia Alexander a Anna Medoví. Obaja boli Smoleničania a pochádzali z chudobných bírešských rodín; otec Alexander sa vyučil obuvníckemu remeslu. Malý Jožko sa stal členom tejto rodiny pred 86 rokmi, presne 1. marca 1926. O šesť dní ho priniesli na krst a jeho krstným patrónom sa stal sv. Jozef, krstnými rodičmi boli Martin Kolarovič a Mária Kolarovičová, jeho dcéra – príbuzní z matkinej strany.

Na Jožkovo detstvo sa nezachovalo veľa zmienok; mnohí jeho kamaráti a rovesníci zo Smoleníc už nežijú. Spomienky na detstvo pomaly blednú aj jeho o dva roky mladšiemu bratovi Ladislavovi. Isté je, že Jožko navštevoval Ľudovú školu v Smoleniciach, potom pokračoval na Rímskokatolíckom biskupskom reálnom československom gymnáziu v Trnave. Ako 11-ročný prijal sviatosť birmovania a dostal birmovné meno Ignác.

Počas štúdia na trnavskom gymnáziu bol prijatý aj do malého seminára, ktorý viedli saleziáni. Vo voľnom čase sa angažoval v hnutí „Legio angelica“, organizácii združujúcej miništrantov. Organizoval pre nich výlety po mnohých kútoch Slovenska a letné kurzy, aby sa zvyšovala ich úroveň pri bohoslužbách.

Po maturite v roku 1945 začal ako 19-ročný študovať na bohosloveckej fakulte sv. Cyrila a Metoda v Bratislave teológiu. O dva roky neskôr, v novembri 1947, Jozefa a niekoľko jeho spolužiakov posielajú jeho nadriadení na teologické štúdiá do Ríma, kde na Pápežskom kolégiu Nepomucenum úspešne pokračuje v splnení svojho sna stať sa kňazom. Tohto dňa sa konečne dočkal; deň pred Vianocami Svätého roku 1950 v rímskej Lateránskej bazilike prijíma kňazské svätenie spolu s piatimi ďalšími krajanmi, medzi nimi sú i dvaja neskorší biskupi Dominik Hrušovský a Štefan Vrablec.

O päť rokov neskôr získava ešte doktorát z teológie i licenciát z cirkevného a civilného práva. Témou jeho dizertačnej doktorskej práce je Poslanie sv. Metoda medzi Slovanmi. Osobnosťou svätého Metoda sa však zaoberal už počas štúdií na Slovensku, jeho článok Arcibiskup sv. Metod a biskup Viching bol v roku 1947 publikovaný v Jazykovednom zborníku.

Taliansko sa „vďaka“ prevzatiu moci komunistami v roku 1948, stalo navždy jeho druhým domovom, v tejto zemi prežil väčšinu svojho života. Jozef Medový bol zaradený do pastorácie a pôsobil vo viacerých farnostiach. Ako kaplán na troch pôsobiskách: v mestečku Codroipo v diecéze Udine, o rok v Sasso Furbara v diecéze Port-Santa Rufina a v Santa Marinella. Potom bol menovaný za farára v Castelgiuliano a neskôr aj v Marina di Cerveteri, odkiaľ k nám vo februári 2012 prišiel Roberto Serafini.

Okrem práce vo farnostiach bol činný aj ako vicerektor Pápežského kolégia Nepomucenum. Mimoriadne sa zaslúžil o založenie a právne uznanie Ústavu sv. Cyrila a Metoda v Ríme zo strany Talianskeho štátu. Angažoval sa aj ako zodpovedný redaktor mesačníka Slovenské hlasy z Ríma. Dňa 16. februára 1967 počas pontifikátu pápeža Pavla VI. získal titul Monsignor a 14. mája 1993 sa stáva prelátom Jeho Svätosti.

Mons. Medový navštívil Smolenice po odchode do Talianska iba niekoľkokrát: v roku 1969 mohol sláviť v rodnej obci svoju primičnú svätú omšu, v 70-tych rokoch sa zúčastnil pohrebov drahej mamy i otca. Po roku 1989 sme mali možnosť stretnúť Jozefa Medového už ako kňaza v zrelom veku; prišiel v roku 1992 a ešte i v roku 1994. Vtedy ho Smoleničania videli naposledy.

O päť rokov neskôr odchádza jeho brat Ladislav do Ríma, aby sa s ním rozlúčil naposledy. Mons. Jozef Medový zomrel 11. októbra 1999 v Santa Marinella, kde žil potom, ako kvôli chorobe odišiel z pastoračnej služby. Podľa svojho želania ho pochovali na rímskom cintoríne Palidoro za účasti 42 kňazov, troch biskupov a veľkého množstva veriacich.

O živote Jozefa Medového toho nevieme mnoho. Poznáme fakty, ale to, akým bol kňazom a človekom, nám zostáva skryté. Vďaka Robertovi Serafinimu, človeku, ktorý ho osobne poznal a chystá vydať o ňom vydať knihu, však zostáva duchovné dedičstvo Jozefa Medového v Taliansku stále živé.