Lokalita: Smolenice (nad obcou)

Renesančno-baroková stavba vybudovaná rodinou Pálffyovcov a Erdödyovcov na základoch pôvodného gotického kostola. Rozsiahla prestavba prebehla v rokoch 1642 – 1644. Jednoduchý exteriér renesančného poňatia so zbytkami gotickej architektúry a s nádherným pilastrovým portálom kontrastuje s bohatou vnútornou výzdobou. Loď a presbytérium sú zaklenuté valenou klenbou s hlbokými lunetami posadenou na postranných pilastroch. Klenbu pokrýva plošná sieť štukovej výzdoby s pásmi perlovcovej a astragalovej ornamentiky. Hlavný oltár je neogotický s pôvodnou neskororenesančnou sochou Madony. Ostatný mobiliár kostola je v prevažnej miere rannobarokového charakteru a patrí k tomu najkrajšiemu čo sa na Slovensku z tohto obdobia zachovalo. 

Virtuálna prehliadka .

História Smolenického kostola

Najstaršie uchované písomné záznamy o Smoleniciach pochádzajú z polovice 13. storočia. Smolenice ako Villa Solmus sa spomínajú v úradnej listine Bela IV. z roku 1256 o donácii obce Boleráz trnavským klariskám. V tom čase patrili Smolenice grófom z Pezinka a Svätého Jura. V roku 1291 sa po prvýkrát spomína aj smolenický kostol, ktorý nesie v stredoveku frekventované patrocínium Panny Márie. Naproti tomu fara ako taká sa spomína až roku 1390 pod názvom Lenstorf a v roku 1397 pod názvom Szomolány. Zachovalo sa aj viacero domnienok o predchodcoch terajšieho Smolenického kostola a polohe obce. Pôvodné Smolenice sa údajne rozprestierali severne od hradu v tzv. Obecných horách. V týchto miestach mal stáť aj kostolík a dva kláštory. Súčasný farský kostol Narodenia Panny Márie je situovaný na návrší nad obcou medzi starými a vzácnymi lipami. Najstaršie z nich majú vek vyše 350 rokov a boli vysadené pri rozsiahlej prestavbe kostola v polovici 17. storočia.

Okolo kostola sa vinie zvyšok pôvodného kamenného opevnenia, ktoré je v dnešnej dobe z južnej strany doplnené o neslohové prvky z 20. storočia. Okolie presbytéria a južný vstup do lode lemujú staré náhrobné kamene a platne pochádzajúce z polovice 18. storočia. Niektoré z nich patria farárom, ktorý pôsobili v minulosti vo farnosti. V juhovýchodnom rohu opevnenia je postavená kaplnka zasvätená svätému Michalovi. Jedná sa o dvojpodlažný objekt tzv. karner, ktorého spodná časť slúžila ako miestnosť kde v minulosti ukladali kosti nájdené na cintoríne. V interiéri sa zachovala pôvodná valená klenba s lunetami zdobená dekoratívnou hrebienkovou ornamentikou.

K areálu kostola patrí aj barokový stĺp mučenia situovaný v parku pred kostolom ľudovo nazývaný aj ako socha piety alebo trojička. Pôvodne stál na nádvorí Smolenického hradu odkiaľ ho v 18. storočí premiestnili ku kostolu. Na masívnom kvádri s datovaním rekonštrukcie Michalom Mrázom v roku 1795 stojí bohato zdobený reliéfny štvorhranný stĺp zakončený rokajovo figurálnou hlavicou. Na nej je umiestnené súsošie Panny Márie s Kristom na kríži, ikonograficky nazývaný tiež Mater Dolorosa. Donedávna sa predpokladalo, že kostol Narodenia Panny Márie má istý pôvod a presné datovania (západný portál, nápis na víťaznom oblúku), ktoré ho kládli do rozmedzia rokov 1642 – 1644.

Dnes však vieme, že tieto roky ohraničujú rozsiahlu prestavbu, ktorú iniciovali a donačne zabezpečovali Gabriel Erdödy a jeho manželka Mária Pálffyová. Pri obnove exteriéru kostola sa potvrdilo to, čo už dávnejšie na niektorých miestach nabádalo na skorší, stredoveký pôvod stavby (trojboký záver presbytéria, okosenie víťazného oblúka, podokenná bankálová rímsa, odstupňované oporné piliere na presbytériu, nápis v gotickej minuskule na jednom zo zvonov). Pri obnove exteriéru a pamiatkovom výskume objektu na konci 20. storočia sa našli torzá zamurovaných gotických okien na presbytériu. Dochovali sa však iba fragmenty špaliet s pôvodnou sieťovou polychrómiou. Po prestavbe kostola do súčasnej podoby a po zariadení interiéru v roku 1647 bol kostol vysvätený čanádskym biskupom Erdödym.

Kostol je orientovaný v smere východ – západ, čo má hlboké ikonografické a historické korene. Je budovaný ako jednoloďová pozdĺžna stavba s presbytériom. To je ukončené trojbokým záverom. Masívna veža je vstavaná do západnej štítovej fasády. Je zakončená dvojitou cibuľovou strieškou vo vrchole s byzantským krížom. Vo veži sa nachádzajú celkovo štyri zvony. Jeden pôvodný gotický zo starého kostola a tri nové z roku 1930, ktoré uliali bratia Fischerovci z Trnavy. Celkovo je charakter výzdoby exteriéru ešte renesančný.

Môže za to najmä malá profilácia a perforácia masívnych a vysokých stien. Hlavný západný portál spolu s oknami s polkruhovým nadpražím a južným portálom pochádzajú z prvej polovice 17. storočia. Pod valbovou strechou na lodi a na presbytériu lemuje steny exteriéru plastická, bohato profilovaná korunná rímsa. V minulosti sa v týchto miestach nachádzala plošná korunná rímsa, ktorá bola v prvej vývojovej etape (17. storočie) zdobená dekoračnou výzdobou s vypuklými sivomodrými zrkadlami.

V neskoršej barokovej etape zdobil fasádu v týchto miestach nápisový pás. Západný vstupný portál má nielen vysokú umeleckú ale aj historickú výpovednú hodnotu pretože uvádza datovanie viažúce sa k prestavbe kostola. Je tvorený dvojicou pilastrov, ktoré nesú rozlomený štít vo vrchole ukončený dvoma píniovými šuškami a archivoltou. Strednú časť štítového poľa vypĺňajú erby rodiny Erdödy a Pálffy na oválnych poduškách. Na architráve je vytesaný nápis: ,,AD MAIOREM DEI GLORIAM ET HONOREM NATIVITATIS B.V. MARIAE VIRGINIS ANOD 1644,,. Čo v preklade znamená: „Na väčšiu česť a slávu Božiu a ku cti narodenia preblahoslavenej Panny Márie. Roku Pána 1644.” Kostol postupne prechádzal rôznymi úpravami v exteriéri a interiéri.

V sedemdesiatych rokoch 17. storočia dala Barbora Ladániová postaviť kaplnku Bolestnej Panny Márie pri južnom vstupe do kostola. V 18. storočí si zasa rodina Pálffyovcov pristavala k severnej stene presbytéria oratórium z ktorého mali možnosť sledovať bohoslužby. Z tohto obdobia pochádza aj baroková mreža zdobiaca okno smerujúce do svätyne. Z 19. storočia sa v oratóriu zachovali flámované kachle z dielne rodiny lošonského hrnčiara a kachliara Antona Országha Ranobarokový bohato zdobený interiér kostola tvorený loďou a presbytériom je navzájom prepojený masívnym víťazným oblúkom. Celý priestor zjednocuje valená lunetová (hrebienková) klenba doplnená dekoratívnymi štukovými obrazcami (kvadrilobmi) pokrytými vajcovcom, perlovcom a listovcom.

Podobná výzdoba z toho istého obdobia (aj keď plastickejšia) sa nachádza v oratóriu klariského kostola v Trnave a sakristii kostola trnavských františkánov. Celá klenba spočíva na vtiahnutých, dvakrát odstupňovaných prístených pilastroch. Ich čelá sú zdobené imitáciou mramoru. Po celom obvode interiéru kostola sa tiahne vo vrchole zdvojená korunná fabiónová rímsa. Týmto usporiadaním sa docielilo veľmi prehľadného a jasne čitateľného priestoru.

Pôvodne klenbu pokrývali ornamentálno figurálne maľby z roku 1942, ktoré namaľoval Edmund Massányi, autor monumentálnej maľby Krista Kráľa žehnajúceho smolenickej farnosti na víťaznom oblúku. Terajšiu premaľbu klenbových polí a víťazného oblúka realizoval Jozef Drapka v roku 1981. Klenbu lode kostola zdobia okrem abstraktných rastlinných motívov aj dve fresky svätcov. Obraz sv. Agnesy dali zhotoviť ľudia, ktorí boli zoskupení v pohrebnom spolku.

Obraz sv. Vojtecha dali namaľovať miestni členovia spolku sv. Vojtecha. V kostole sa nachádza celkovo 6 oltárov. Pôvodne ich bolo viac a mali iné kompozičné zloženie a zasvätenie. Hlavný oltár nie je pôvodný. Vzácny rannobarokový, bohato figurálne a ornamentálne zdobený oltár s dvoma tabernákulami nahradili v polovici 19. storočia. Súčasný je vystavaný v neogotickom slohu. Na retábule je umiestnená pôvodná ranobaroková socha Panny Márie stojacej na mesiaci nesenom anjelmi.

Na pravom predlaktí má malého, žehnajúceho Ježiška. Z ikonografického hľadiska je považovaná za typ: Kráľovná anjelov alebo Regina Hungariae. Dva čelné oltáre pred presbytériom majú rovnakú architektonickú skladbu a pochádzajú z polovice 17. storočia. Sú tvorené menzou, predelou, tordovanou stĺpovou architektúrou obohatenou viničovou ornamentikou, kompozitnými hlavicami a vo vrchole prelamovaným polkruhovým frontónom . Oltáre dopĺňajú olejomaľby v predele a interkolumniách. Na ľavom oltári je v centre obraz venovaný usnutiu Panny Márie a obraz v predele znázorňuje smútočný sprievod s telom Panny Márie. Pravý oltár je zasvätený svätej Rodine. Ústredná olejomaľba predstavuje sv. Jozefa s Ježiškom a Pannou Máriou.

Olejomaľba v predele znázorňuje výjav všedného pracovného dňa v stolárskej dielni sv. Jozefa. Bočné oltáre, ktoré sú vtiahnuté medzi postranné piliere sú z neskoršieho obdobia. Oltár sv. Jána Nepomuckého pochádza z roku 1751. Dal ho postaviť vnuk grófa Gabriela Erdődyho, smolenický zemepán Juraj Leopold. Oltár zasvätený Božskému srdcu Ježišovmu pochádza z roku 1942. Nahradil oltár Ružencovej Panny Márie z 18. storočia. Postavil ho sochár Vavrinec Dunajský. Oltáre sú vystavané v baroku často používaným spôsobom. Na menzu v tvare tumby nadväzuje masívna volútovo drapériová architektúra s imitáciou mramoru. Vo vrchole je oltár ukončený slnečným nadstavcom s atribútom zasvätenia.

V strede dynamickej architektúry sú situované niky so sochami svätcov, ktorým sú oltáre zasvätené. Celok oltára dotvárajú sošky putti, barokové mušle a rokaje. Oltár Ukrižovania oproti južnému vchodu do kostola patrí medzi najstaršie. Pochádza z prvej polovice 17. storočia. Dala ho postaviť rodina Počuchová, ktorú cisár Ferdinand II. povýšil v roku 1633 do zemianskeho stavu. Počuchovci sa stali príslušníkmi nižšej uhorskej šľachty a mali taktiež vlastný erb. Okrem tohto oltára dali postaviť aj kaplnku Panny Márie Karmelskej vo vinohradoch nad Neštichom. Pochovaní sú v krypte pod kostolom.

Architektúra je stavbou veľmi podobná dvom predným oltárom. Stĺpové retábulum je zdobené viničom a ukončené kompozitnými hlavicami. Pôvodne mal oltár aj štítový nadstavec s bohatou rozvilinovou ornamentikou. Najcennejšou časťou oltára je ústredný obraz s výjavom ukrižovania Krista. Olejomaľba na drevenej doske nesie stopy manierizmu a má zaujímavé ikonografické pozadie. Ranobaroková kazateľnica je situovaná na ľavom prístennom pilastri. Na pentagonálnom, bohato zdobenom rečnisku je v strede umiestnená socha žehnajúceho Krista medzi štyrmi evanjelistami so svojimi atribútmi. Volútový baldachýn je ukončený sochou sv. Michala archanjela.

Drevený parapet ranobarokovej organovej empory zdobia olejomaľby štyroch západných cirkevných otcov sv. Augustína, sv. Hieronyma, sv. Ambróza a sv. Gregora Veľkého. Pôvodný mechanický organ z roku 1841 s 11 registrami bol prestavaný na organ s pneumatickou traktúrou firmou Varhany Krnov v roku 1971. Organ má 894 píšťal. Jeho architektonická kompozícia je veľmi blízka dvom bočným oltárom pred víťazným oblúkom. Nad píšťalovým prospektom v štítovom nadstavci je umiestnená maľovaná kartuš s anjelmi nesúcimi erb Báthoryovcov. Pod organovou emporou sa nachádza kaplnka zasvätená Lurdskej Panne Márii z roku 1942. Oltár spolu s kamennou jaskyňou postavil miestny murár Jozef Pavlačka.

Najcennejšou umeleckou pamiatkou tejto kaplnky je ručne kovaná dekoratívna renesančná mreža. Pod kostolom sú dve krypty. Pre miestnych farárov dal jednu začiatkom 18. storočia vybudovať biskup Jakub Jaslóczy, ktorého do nej aj pochovali v roku 1708. Ďalšiu si dala vybudovať zemianska rodina Počuchová, ktorá darovala kostolu aj oltár umučenia. Okná v presbytériu zdobí pôvodná renesančná výplň. Šesťuholníková výplň okien v lodi bola nahradená novodobou v 20. storočí. V kostole sa zachovala aj pôvodná kamenná dlažba vyskladaná z viacerých slohových období.

Z 18. storočia pochádzajú drevené vyrezávané lavice a taktiež obloženie stien v presbytériu. Spovedelnice sú 18. a 19. storočia. V lodi kostola, na jednom z pilastrov je umiestnený 6 m vysoký kríž s korpusom Ukrižovaného v nadľudskej veľkosti. V čase výstavby nového hlavného oltára bol umiestnený na čelnej stene presbytéria. Mobiliár a hnuteľné pamiatky kostola tvorí množstvo drobných sochárskych, maliarskych a zlatníckych diel.

V presbytériu pri hlavnom oltári sa nachádza baroková mramorová krstiteľnica na kuželkovej nohe. Nad ňou je umiestnené súsošie Krstu Krista. V lodi kostola nájdeme sochy sv. Zuzany, sv. Cyrila a Metoda, sv. Júdu Tadeáša, sv. Antona, sv. Terézie, sv. Jána Bosca a iných svätcov. Pod organovou emporou sa nachádza baroková socha Sedembolestenej Panny Márie, ktorá bola pôvodne umiestnená na oltári umučenia keď ju preniesli zo smolenického špitála do kostola. Z obrazov je najvzácnejší obraz sv. Apolónie s kľačiacim donátorom v životnej veľkosti, ktorý je nad južným vchodom do kostola. Na obraze je Erdödyovský erb aj s datovaním 1656. Obraz kostolu darovala grófka Lucia Pálffyová.

K hodnotným dielam patrí súbor štrnástich olejomalieb krížovej cesty od neznámeho autora. Zakúpený bol vo Viedni. Je kópiou svetoznámej krížovej cesty Jozefa Führicha, ktorú namaľoval v rokoch 1844 – 1846 pre kostol sv. Jána Nepomuckého vo Viedni. K najvzácnejšiemu mobiliáru kostola radíme gotický kalich a ranobarokovú monštranciu. Nateraz je kostol živým cirkevným objektom. Hlavným sviatkom, ktorý sa viaže k farskému kostolu je 8. september sviatok Narodenia Panny Márie, kedy sa zároveň slávi aj výročie posviacky kostola.

 
texty vypracoval: Mgr. Andrej Lančarič